Výstava Styx – Στνξ predstavuje výber z maliarskej tvorby Richarda Marca z ostatných troch rokov a zároveň dokladuje aj pokračovanie konceptuálne zameraného autorského programu. Posvätná rieka Styx je v starogréckej mytológii a topografii hranicou medzi svetom živých a mŕtvych. Kúpanie v nej spôsobovalo nezraniteľnosť, ale zároveň boli jej vody jedovaté. Práve hraničné situácie a ambivalencie, ktoré rieka Styx evokuje, sú pre tvorbu maliara Richarda Marca typické. Zaujíma ho napätie medzi profánnym a sakrálnym, súčasným a minulým, archetypálnym a individuálnym. Svojou technicky a technologicky bravúrne prevedenou „realistickou“ maľbou vytvára komentáre k pominuteľnosti artefaktu, ale aj k dlhému prežívaniu tém a nesmrteľnosti umeleckého diela. Maliarske variácie, kriesenia a reinterpretácie sú v podaní Marca spojené s úsilím vzdorovať zániku a rozpadu v ich rôznych podobách.

Styx – Στνξ nadväzuje na autorovu výstavu λήθη-Léthé v Nitrianskej galérii v roku 2022, ktorá bola prvou zo série piatich plánovaných tematických prezentácií venovaných témam prechodu, pominuteľnosti a zabúdaniu. Názvy a koncept výstav sú inšpirované špecifickými vlastnosťami  piatich mýtických riek, oddeľujúcich v gréckej mytológii svet živých a mŕtvych: všetko zmrazujúca rieka Styx, rieka nárekov Acherón, rieka zármutkov Kókýtos, ohnivá rieka Pyriflegethón a temná Léthé, ktorej vody prinášajú zabudnutie na pozemské veci.

Marco obhliada možnosti maliarskeho média vo vzťahu k utváraniu individuálnej i kolektívnej pamäti a obrazovému zachyteniu pominuteľnosti, smrteľnosti a ich prežívania v rôznych epochách. Autor prostredníctvom obrazov odhaľuje, zviditeľňuje a komentuje konvencie a kontexty tradovania, prežívania a variovania sakrálnych a mytologických motívov a symbolov. Kombinovaním ustáleného repertoáru znakov, motívov a kompozičných riešení problematizuje identitu zobrazení a narúša očakávania jednoznačnosti obrazovej výpovede. Túto stratégiu na aktuálnej výstave zdôrazňuje aj vstup diel figurálneho barokového sakrálneho sochárstva, fragmentov z pôvodného oltárneho celku, ktoré sú dnes deponované v Záhorskej galérii Jána Mudrocha. Poučený maliarsky dialóg Richarda Marca s dejinami umenia upozorňuje na ambivalencie zdanlivo známych žánrov, námetov a symbolických vyjadrení v premenlivých vizuálnych reprezentáciách.

Napätie, ktoré Richard Marco buduje medzi konvenčnými motívmi, námetmi a ich tradovaním, posunmi, komentármi a interpretáciami je pre jeho tvorbu charakteristické obdobne, ako tematizovanie emocionálneho rozpoloženia a splývanie rôznych režimov časovosti obrazu. Aktualizácie archaických tém a premyslený pohyb medzi sakrálnou a profánnou ikonografiou sú pre Richarda Marca spôsobom ako pristupovať k veľkým témam nielen dejín umenia a maľby: smrteľnosti, pominuteľnosti a konceptu večnosti.

Peter Megyeši