ZGJM.sk › Výstavy › Archív výstav › 2023 › Štefan Orth: Z krajiny do krajiny

Štefan Orth: Z krajiny do krajiny

Autor, titul výstavy: Štefan Orth: Z krajiny do krajiny
Miesto konania: Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici, Sadová 619/3, 905 01 Senica
Záhorské osvetové stredisko v Senici
Kurátorka: Božena Juríčková
Otvorenie výstavy: 3.8.(štvrtok) 2023 o 17.00
Trvanie výstavy: 3.8. (štvrtok) 2023 – 10.09. (nedeľa) 2023
Hlavný organizátor: Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici
Partneri: Mesto Senica, Mestský úrad Senica, Záhorské osvetové stredisko Senica, Mestské kultúrne stredisko Senica, Umelecká beseda slovenská

Osadenie ,,kolieska“ na Záhorácku stenu slávy Štefanovi Orthovi
3.8. (štvrtok) 2023 o 16.00
MsKS Námestie oslobodenia v Senici

Podujatie v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2023:

Finisáž výstavy a premiéra filmu
10.9.2023 (nedeľa) o 15.00 a 16.00
Hosť: Milan Markovič
Hudobný hosť: Mužský spevácky zbor Kúcané
Pozývame vás na finisáž výstavy a prehliadku končiacej výstavy. Na finisáži bude odprezentovaný nový katalóg k výstave a uvedieme premiéru dokumentárneho filmu s názvom Pán učiteľ. Ide o krátky dokument o maliarovi Štefanovi Orthovi v réžii Stanislava Prokeša st.

O výstave

Jubilujúci maliar, pedagóg, fotograf a príležitostný kurátor Štefan Orth sa retrospektívnym výberom svojej temer šesťdesiatročnej kresbovo-maliarskej tvorby prezentuje paralelne vo dvoch výstavných priestoroch v Senici. Podstatná obrazová kolekcia, krátko približujúca ontogenézu autorovho diela, je sústredená v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici, ďalšia časť v Záhorskom osvetovom stredisku. Komplexne je výstava dokladom konštantných väzieb k okruhom klasickej žánrovej maľby, osobitne k fenoménu profánnej vidieckej krajiny a suverenite naturálneho, civilizáciou minimálne deštruovaného sveta vôbec. Autor príležitostne tematizuje i kvetinové resp. predmetové zátišie a okrajovo siahne aj k figurálnym motívom, čo dokumentuje najmä súbor inštalovaný v Záhorskom osvetovom stredisku.

Krajiny Štefana Ortha sú apoteózou kolorizmu, glorifikáciou farebných hmôt v širokom oblúku spektrálnych hodnôt, hýrivo preskupujúcich sa tónov a valérov na pôdoryse emotívne reflektovanej predmetnej témy a jej výsostne lyrickej dikcie. Sú ódou i rešpektom k týmto posvätným rituálom, ktoré pred vyše poldruha storočím vznietil odvážny príklad rousseauských barbizoncov a ktoré napokon iniciovali zrod impresionistickej revolúcie.

Tvorba Štefana Ortha neruší konvencie ani nehľadá násilné paralely s pohybmi na dobovej scéne. Autor plynule, viac-menej kontinuálne projektuje svoj pomerne zavčasu, už v úvodnej etape relatívne žánrovo i sujetovo vyprofilovaný program. Krajinu diagnostikuje v prieniku lokálnych a pocitových väzieb, pričom postupne redukuje vecnú optiku v prospech emocionálnej roviny a voľnejších, impresívnejších a imaginatívnejších citácií. Jeho senzuálne krajiny z raného obdobia reagujú na odkaz moderny, zatiaľ čo tvorba ostatných dvoch desaťročí reflektuje sugestívnejšie parametre maľby, siaha až po prah abstrakcie. Svoj osobný i vizuálny vzťah k maliarskej identifikácii témy nelimituje iba rozmermi pozorovateľa, práve naopak, so stúpajúcou intenzitou preberá rolu aktívneho hráča.

Samotnej výstave predchádza slávnostné osadenie pamätného kolieska „Štefan Orth – Výtvarník a pedagóg“ na Záhorácku stenu slávy Kultúrneho domu v Senici v deň vernisáže o 16:00. Toto ocenenie umelec získal za mimoriadny prínos do kontextu kultúrneho života v meste Senica a v regióne Záhoria.

Božena Juríčková

Záhorácka stena slávy

Záhorácka stena slávy je venovaná osobnostiam, ktoré žijú resp. žili a tvorili na Záhorí, stali sa a sú vzorom pre mladšiu generáciu, vždy sa k Záhoriu hlásia, propagujú jeho úspechy, podieľajú sa na jeho rozvoji, sú uznávaní nielen na Slovensku ale i v zahraničí. Tvorcami myšlienky Záhoráckej steny slávy sú prezident recesistickej Záhoráckej sebjestačňí svojpomocňí republiky Pavol Nemec Lelín z Gbelov a bývalý primátor mesta Senica Mgr. Branislav Grimm. Ich cieľom bolo zviditeľňovať osobnosti pochádzajúce zo Záhoria a propagujúce úspechy a rozvoj regiónu v rôznych oblastiach spoločenského života. Ako vravia: „rozhodli sme sa to urobiť ozubeným kolieskom či zubatým slniečkom. Koliesko má po obvode zúbky, zapadaním do seba sa kolieska roztočia a vzniká pohyb. Aj Záhoráci sú neustále v pohybe. Máme šikovných a múdrych ľudí, ktorí točia pomyselnými kolieskami vždy v prospech rozvoja našej spoločnosti,“. Pôvodne uvažovali nad chodníkom slávy, ale po rekonštrukcii námestia z európskych peňazí sa nemohlo do chodníkov na námestí zasahovať a tak vymysleli stenu slávy, ktorá sa nachádza na Dome kultúry v Senici.

Prvou osobnosťou, ktorej sa dostalo pocty, bola oddaná Záhoráčka, vynikajúca herečka, národná umelkyňa Mária Kráľovičová.

Pocty sa dostalo i nasledovným:
Anna Gamanová in memoriam, scenáristka, režisérka, dramaturgička, pedagogička a zakladateľka dramatického súboru Zádrapky
Pavol Braxatoris in memoriam, libretista, textár, právnik
Ján Mudroch, akademický maliar a pedagóg
Pavol Stanislav Pius, významný slovenský básnik
Ján Náhlik in memoriam, významný fotograf, technik, zakladateľská osobnosť fotoskupiny Retina
Dr. Ivan Horváth, in memoriam, advokát, diplomat, politik, spisovateľ, vedúci skupiny protifašistického odboja v Senici, fotograf, prvý náčelník Fotoklubu Retina
Žigmund Pálffy, jeden z najtalentovanejších slovenských a aj svetových hokejových hráčov
Peter Jamárik, in memoriam, historik

Zoznam osobností s ich charakteristikou nájdete na tomto odkaze:
https://senica.sk/kategoria/zahoracka-stena-slavy

,,Ozubené kolieska“ pribúdajú na Záhorácku stenu slávy v rámci kultúrnych podujatí organizovaných Mestom Senica a MsKS Senica. V r. 2015 – 2019 týmto tradičným podujatím bola Nočná Senica, špecializovaný program určený výlučne na Záhorácku stenu slávy na Námestí oslobodenia v Senici. Podujatie Nočná Senica odštartovala vyvrcholenie Senického kultúrneho leta.

Peter Decheť: Powered by Power, 2020, olej na plátne, 75 x 100 cm

O autorke

Oľga Bartošíková
* 18. augusta 1922 v Holíči, žije a tvorí v Bratislave

1945 — 1950 študovala maľbu na Akadémii výtvarných umení v Prahe v maliarskom ateliéri profesora Jána Želibského.
1958 s maliarkami Jarmilou Čihánkovou, Tamarou Klimovou a Vierou Kraicovou založili Skupinu 4, ktorá existovala do roku 1966
1995 — 2002 bola predsedníčkou Slovenskej výtvarnej únie.
V súčasnosti je členkou Slovenskej výtvarnej únie — Spoločnosti voľných výtvarných umelcov.
Venuje sa voľnej výtvarnej tvorbe — komornej maľbe a kresbe, v 60. — 80. rokoch realizovala diela v architektúre na Slovensku a v Čechách.
Diela Oľgy Bartošíkovej sú zastúpené v zbierkach slovenských galérií a mnohé sú súčasťou súkromných zbierok.

Samostatné výstavy – výber

1963 Obrazy a kresby, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava
1970 Obrazy, objekty, Galerie Jaroslava Krále, Brno, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava
1981 Výber z tvorby, Mestský dom kultúry, Holíč
1987 Obrazy, Výstavná sieň ZSVU, Bratislava
2004 Výber z tvorby, Záhorské múzeum, Skalica
2006 Výber z maliarskeho diela, zámok, Holíč
2013 Obrazy (1957 — 2013), Záhorská galéria Jána Mudrocha, Senica; Mestský úrad, Holíč; Galéria Jána Koniarka, Trnava
Oľga Bartošíková Šesťdesiate roky, Galéria Sala terrena, Prezidentský palác, Bratislava
2014 1963 — 2013, Dom umenia, Bratislava.

Kolektívne výstavy – výber:

1958 Výstava mladých, Brno
1959 IV. prehliadka československého výtvarného umenia, Praha– Prvá výstava Skupina 4, Bratislava
1963 Súčasné slovenské výtvarné umenie, Praha
1966 Súčasné slovenské výtvarné umenie, Bratislava, Sopoty, Poznaň (Poľsko)
           Tretia výstava Skupiny 4, Špálova galéria, Praha
           Tretia výstava Skupiny 4, Galéria Cypriána Majerníka,Bratislava
1968 Slovenskí umelci v Galérii D, Praha
           Výstava súčasného umenia, Gladbach (vtedy Nemecká spolková republika)
1969 I. bienále maľby, Košice
1970 Polymúzický priestor I. Socha — objekt — svetlo — hudba, Piešťany
1976 III. medzinárodné bienále maľby 1976, Košice
1981 Zátišie v slovenskej maľbe, Oblastná galéria M. A. Bazovského, Trenčín
1987 Umelci Záhoria, Kysucká galéria, Čadca
1991 Nová figurácia, Spoločnosť voľných výtvarných umelcov, Slovenská výtvarná únia, Bratislava
1994 II. stretnutie umelcov Záhoria, Záhorská galéria, Senica
2006 Bienále voľného výtvarného umenia 2006, Dom umenia, Bratislava
2018 SKUPINA 4 1958 – 1966, Galéria Mesta Bratislava