Idea založiť na Slovensku bienále tohto typu vzišla v roku 2005. Pri zrode myšlienky i realizácie stáli prof. Jozef Jankovič, akad. soch., historička umenia Ľuba Belohradská a Viera Moravčíková, koordinátorka projektu. Keďže bienále sa od vzniku cielene viazalo k mestu Pezinok, pôvodný názov znel Bienále plastiky malého formátu Pezinok. V začiatkoch sa podujatie odvolávalo na Mednarodni bienale male plastike Murska Sobota (Slovinsko). Pointou bolo, že aj v menších regionálnych mestách malých krajín môže vzniknúť významné podujatie s medzinárodným dosahom.

Úvodný ročník bienále (pod vedením Ľuby Belohradskej) sa konal v roku 2007. Mal retrospektívny charakter a bol prehliadkou výstupov absolventov VŠVU v SR a ČR  od 1990. Organickou súčasťou projektu boli podujatia ako medzinárodné kolokvium, program DETI NA VÝSTAVE i koncerty pre verejnosť.

Od roku 2011 dostáva podujatie víziu, ktorá má vzostupný charakter, od roku 2013 je medzinárodné a výstavy sú prezentované širokému publiku vo viacerých slovenských galériách vrátane Bratislavy.

Aktuálny, v poradí 7. ročník, prebieha v kontexte dozvukov pandémie. Bol koncipovaný komornejšie, teda pre menšie výstavné priestory. Má menej vystavujúcich, sú to okrem slovenských autorov aj dvaja hostia z Česka. Výstava v Záhorskej galérii Jána Mudrocha však bude rozšírená o exponáty, ktoré v predchádzajúcich expozíciách v galériách v Oščadnici a v Levoči vystavené neboli. Doplnili sme tri  diela od Heleny Lukášovej, dve diela od Ivety Tomanovej a po jednom od Kataríny Kissoczy a Bohuša Kubinského – autorov, ktorí boli na výstave doposiaľ zastúpení iba jedným umeleckým dielom. V prípade Kataríny Kissoczy sme novým objektom doplnili jej triptych.      

Názov Socha / Hmota / Vedomie symbolizuje stíšenie a opätovné ponorenie sa do podstaty komorného sochárstva – k témam, ktoré rezonujú v druhej dekáde 21. storočia. Historizujúce verzus aktuálne. V princípe jednoduché, čitateľné koncepty artikulované z veľkej časti prostredníctvom štylizovaných figúr, torza figúry, odtlačku, alebo abstrahovaného vizuálneho odrazu aktuálneho prežívania tvorcu. Z  jedenástich vystavujúcich niektorí vystavujú po druhý – tretíkrát, niektorí sa po rokoch opäť vrátili, Ján Zelinka a Miro Žáčok majú na tomto bienále premiéru. Prevláda mladšia stredná generácia autorov a diela, ktoré boli vytvorené v ostatných dvoch – troch rokoch.

7. ročník Bienále plastiky malého formátu nepredstavuje ucelenú výpoveď o stave komorného sochárstva na Slovensku. Nešlo nám o to, urobiť salón. Skôr pokúsiť sa prostredníctvom kurátorského výberu limitovaného počtu umelcov – pre lepšie pochopenie východísk ich tvorby na báze viacerých prezentovaných exponátov – nazrieť do rozmýšľania aspoň niekoľkých.

Roman Popelár