V priebehu istého časového obdobia sme mali možnosť pozorovať – nielen na domácej scéne –nové východiská prezentácie umeleckých diel s využitím „alternatívnych“ architektonických priestorov, ktoré neboli pôvodne určené na výstavy vizuálneho umenia (napr. technické stavby, opustené priestory obchodov, či zdevastované pozostatky squatov). V tejto súvislosti treba spomenúť aj projekty realizované vo verejnom priestore. Heslom sa tu stala myšlienka: „preč z klasickej galérie, galéria je zastaraná forma pre komunikáciu umelca s verejnosťou.“  

Výstava „MY“ vznikla na základe dlhodobého uvažovania o alternatívnych formách prezentácie vizuálneho umenia. Názov autori prebrali z pôvodného románu Jevgenija Zamjatina. Toto literárne dielo najlepšie vystihuje ideu projektu, ako aj presah do aktuálneho spoločenského diania.

Každý z účastníkov tímu výstavy MY mal možnosť zažiť spomínaný prístup na vlastnej koži, či už ako teoretik umenia, alebo výtvarník.

Koncepcia výstavy pre ZÁHORSKÚ GALÉRIU JÁNA MUDROCHA V SENICI hľadá ďalšiu z alternatív prezentácie vizuálneho umenia. Nie však mimo galérie.

Koncepcia je netradične postavená na tímovej spolupráci dvoch teoretikov výtvarného umenia – Beaty Jablonskej a Jána Kraloviča, ako aj dvoch výtvarníkov – Patrika Kovačovského a jeho mladšieho kolegu Jaroslava Kyšu. Tých spája predchádzajúca spolupráca na projektoch v minulosti, najmä však pedagogické pôsobenie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Rozdielom je ale samotná štruktúra spolupráce na danom projekte.

Obaja kurátori sú v projekte začlenení ako rovnocenní autori. To znamená, že ich krátke textové výstupy (o ktoré boli požiadaní autorom projektu) sa stali základom výstavy v podobe obrazových hesiel – adjustovaných ako obrazy na plátne alebo ako objektové inštalácie. Na „heslá/texty“ následne zareagovala vytvorením diel alebo výberom už existujúcich objektov (realizácií) dvojica výtvarníkov. Vznikla tak spoločná expozícia všetkých autorov v rovnocennej vizuálnej línii.

Súčasťou výstavy je aj intervencia mladého výtvarníka Martina Hrvola, ktorý súčasným umeleckým pohľadom zámerne narušuje/dopĺňa názorové vyjadrenie svojich starších kolegov.

Netradičný prístup, resp. experiment, môžeme pozorovať najmä odbúraním zaužívaného klasického systému, kedy je kurátor oslovený, aby analyzoval dielo autorov, alebo komentoval inštaláciu už existujúcej výstavy prostredníctvom úvodného vernisážového textu.

Výstava MY reflektuje tradíciu slovenského konceptuálneho umenia, prepojenia textu a vizuality v dielach autorov ako sú napríklad Július Koller alebo Stano Filko.

Jej cieľom je ponúknuť divákom odlišný pohľad na tandem teoretik umenia – umelec.