Ľudovít Hološka (1943 Jablonica) rezonuje v povedomí odbornej aj širokej kultúrnej obce ako maliar, ilustrátor, výtvarný teoretik, kurátor a autor mnohých výstavných počinov. Okrem toho sa však renomovaný umelec od polovice 70. rokov minulého storočia trvalo angažuje aj v oblasti pedagogickej práce. Pôsobil na viacerých vysokoškolských výtvarných učilištiach v Trnave a Bratislave, ale napr. i v poľskej Toruni na Univerzite Mikuláša Kopernika. Dôležitú kapitolu predstavuje jeho účinkovanie na bratislavskej VŠVU, kde v období rokov 1988 – 2008 zastával viaceré posty. V roku 2001, krátko po založení školy, zakotvil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Tu okrem ďalších aktivít a vysokých akademických funkcií (prorektor AU) viedol a až dodnes vedie ateliér klasických maliarskych disciplín. V priebehu uplynulých 18 rokov ateliér absolvovalo na rôznom stupni štúdia temer 60 domácich resp. zahraničných študentov.

Osobitá sféra pedagogickej práce sa popri vlastnej aktívnej tvorbe stala autorovým celoživotným poslaním a v rozpätí jeho širokospektrálneho záberu od počiatku zaujíma mimoriadne postavenie. Doteraz však zostávala akosi izolovaná, redukovaná na samotné akademické prostredie bez výraznejšej verejnej odozvy. Práve na túto skutočnosť reaguje i výstavný projekt Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici. Jeho zámerom je na príklade diel doterajších absolventov Hološkovho ateliéru na FVU AU v Banskej Bystrici definovať celkovú profiláciu ateliéru a tiež postavenie v kontexte súčasného slovenského umenia.

Študijný program Ateliéru klasických maliarskych disciplín predstavujú všetky maliarske žánre – krajina, zátišie, portrét, figurálna i abstraktná maľba. Imperatívom v tomto vzdelávacom procese je OBRAZ, jeho jazyk, artikulácia a princípy, možnosti, významy. Zameranie možno klasifikovať ako tradičný proces konštituovania špecifických kódov, individuálnej výtvarnej výpovede, ktorá síce vychádza zo senzuálnej skúsenosti resp. poznania, ale ktorá má pritom otvorené pole jazykových, optických, technických, sémantických, psychických možností umeleckej reflexie, koncentrovaných v obrazovej ploche. Jednoznačne akcentovaná je osobná voľba a autentickosť, nezávislá na rutinérskych, klišéovitých či fetišizovaných pózach. Pritom slovami pedagóga „Poetiky minulé či súčasné sa predstavujú ako modely tvorivých postupov, ktoré možno akceptovať, prevracať naruby, rozvíjať ich alebo bojovať proti nim, zamietať ich.“ V tomto zmysle sa z hĺbky poznania rodia i nové kvalitatívne vrstvy. A v tejto premise pramení i signifikantný faktor, jedinečnosť Hološkovej pedagogickej koncepcie. Výsledky viacerých jeho žiakov v rámci konfrontácií mladej maliarskej scény napokon hovoria jasnou rečou.

Prezentácia vyše 40 absolventov ateliéru prof. Ľudovíta Hološku v sugestívnych priestoroch Záhorskej galérie J. Mudrocha v Senici názorne dokumentuje jeho prízvukované kritériá, rešpektujúce sebadisciplínu a poznávanie. Výstava je poctou umelcovi – pedagógovi, samotným mladým tvorcom, ale v neposlednom rade i maľbe a obrazu ako takému.