František Bohunický: rest/less

Ide v poradí o autorovu tretiu samostatnú výstavu, avšak najkomplexnejšiu z pohľadu rozsahu prezentovaných prác. Ambíciou projektu nie je podať ucelenú správu o vývoji jeho doterajšieho výtvarného jazyka. Snaží sa ukázať výtvarný proces ako introspektívny akt, v ktorom jednotlivé témy, motívy a žánre autor chápe ako individuálne aj kolektívne, neustále aktualizované symptómy každodenného života. Následne ich uchopuje ako ideové prefabrikáty, čím sa socha v jeho podaní stáva niekedy organickou, inokedy tvarovo exaktnou konštrukciou pre daný význam. Tento princíp definuje koncepciu výstavy prostredníctvom jednotlivých okruhov bez chronologickej postupnosti, či striktného časového ukotvenia.

Názov výstavy v sebe kumuluje dva tvorivé autorské princípy. Na jednej strane nepokojná, neustále rozvažujúca povaha autora (restless), na strane druhej deficit odpočinku (rest less) ako výsledok manuálnej práce a rodičovských povinností. Tieto (ne)umelecké aspekty definujú autorovu individuálnu mytológiu, ktorá je zreteľná ex-post, teda nie programovo ako ideový rámec. Konfrontuje ju so súčasnou názorovou uniformitou, vykalkulovanou (ne)autenticitou skrývajúcou sa za koncept, pričom ako nástroj využíva klasické sochárske tvaroslovie založené na lapidárnych formách a kvalitnom technickom prevedení. Socha v prípade Františka Bohunického teda predstavuje prostriedok konzervovania vlastnej pamäťovo – časovej osi s výraznými prvkami sebairónie, avšak nie v podobe nezúčastneného nosiča idey, skôr naznačuje možnosti kreovania súčasných archetypálnych sochárskych foriem.

Napriek voľne definovanej koncepcii výstavy je možné vysledovať jednotlivé, skôr formálne sa odlišujúce okruhy. Tieto stoja v podobe akéhosi indexu v zmysle ukazovateľa nestálych hodnôt v pomere k určitému počiatočnému / základnému stavu. Ide o nasledovné okruhy:

1. Neoklasická figurácia – motívy ľudských figúr aktualizované o symboly, či logotypy ako reflexie súčasnej doby, nadobúdajú charakter špecifických ikonografických tém (Moje pravidlá, Chyba výchovy, Pomník každej doby,…).
2. Hmotovo – objemové štúdie – vizualizácia partnerských, medziľudských a rodinných vzťahov formou ich abstrahovania do podoby geometricko – konštruktivistických foriem (Ego, Transformácia rodiny,…)
3. Komorná plastika – malé formáty, štúdie, rekonfigurovateľné diela s témou sexuality, rodiny a výchovy ( Zapadačka, Army family, Čierne dni,…)
4. Interaktívne diela – sociálne a národne-kritické témy. Diela určené pre priamu intervenciu návštevníka výstavy (Slovensko slovákom, Buchar,…).

Záverečným (meta)okruhom výstavy je ironizujúci enviroment, štylizovaný „ateliér“ autora, ktorý prezentuje prvky bežnej domácnosti, postprodukčne dotvorené autorským zásahom, v ktorom pracuje s kresebnými návrhmi svojich detí. Symbolicky tak uzatvára výstavu Františka Bohunického v polohe „cynického“ dizajnu, ktorý autor kreuje vo výnimočných chvíľach odpočinku (finally rest ).

Filip Krutek