Pokračovanie úspešnej výstavy Po stopách umenia s Jánom Mudrochom I. z mája tohto roku posúva obsah výstavy od diel ikonických autorov slovenského moderného umenia (Janko Alexy, Marin Benka, či Jozef Kostka), ktorí v širšom kontexte súviseli s regiónom Záhorie, smerom k pokusu hľadať „endemickejšiu“ povahu umenia v tomto regióne. Výstava prezentuje výlučne zbierkový fond ZGJM, pričom dôraz bol kladený najmä na menej overené a známe osobnosti mimo tento región (napr. Vladimír Farár, Štefan Rabina, Albín Brunovský a Viera Kraicová).

Nosnou ideou výstavy zostáva edukatívny rozmer najmä pre detského návštevníka, čomu sa prispôsobil aj výber diel. Od monumentálnej tapisérie Štefana Rabinu inštalovanej ako priestorový objekt, až po kávový set Miloša Balgavého, má výstava ambíciu vziať návštevníka za oponu výtvarného diela a touto cestou skúša hľadať ich nový moment prežitia – akých súčasných tém sa dotýkajú diela vytvorené približne pred polstoročím? Jednou z nich je určite otázka postavenia žien v súčasnej spoločnosti. Aj z toho dôvodu sme na rozdiel od prvej časti výstavy dali priestor aj ženským autorkám (Oľga Bartošíková, Viera Kraicová, Lýdia Štolcová). Tu sa núka otázka pre návštevníka – ktoré ženské osobnosti slovenského výtvarného umenia poznáte a po koľkých z nich sú pomenované galérie na Slovensku? Prípadne, aké iné aktuálne témy možno reflektovať prostredníctvom vystavených diel?

Diela ženských autoriek na tejto výstave predstavujú iný typ zdelenia, intimity a odkazu. Sú menej konkrétne, o to viac bezčasové. Patriarchálny svet reflektovali prostredníctvom individuálnej znakovosti – napr. Lýdia Štolcová redukuje figúru do takej miery, až po nej zostal iba sediment jej prítomnosti – pootvorené dvere na balkóne, odhrnutá záclona.

Oproti všednej monumentálnosti spomenutých ženských autoriek, diela Miloša Balgavého, či Vladimíra Farára pôsobia viac krehko a rukodielne. Touto cestou má výstava ambíciu poskytnúť odlišnú predstavu o práci so zbierkovým fondom, ale aj o tom, akou formou je možné reflektovať výtvarné umenie konkrétneho regiónu. Teda nie cestou chronológie, stereotypných výtvarných kvalít, či tematicko-žánrového určenia, ale cestou introspekcie a analýzou toho ako pred obrazom podlieha prítomnosť ustavičným premenám a konfiguráciám.

Koncept výstavy spoločne s dielami sú rovnocenným výstupom s pripravovanou sériou workshopov a prednášok. Edukačný program je zámerne realizovaný v priestoroch foyer ZGJM, funguje tak ako antré, detský návštevník môže následne uplatniť vedomosti a spôsoby interpretácie na výstave súčasného umenia v hlavných priestoroch galérie na poschodí.

Filip Krutek