Antonio Vivaldi (1678-1741): Husľový koncert f mol „Zima“, RV 297

1. Allegro non molto
2. Largo
3. Allegro

Wolfgang Amadeus Mozart (1756-1791): Divertimento F dur, KV 138

1. Allegro
2. Andante
3. Presto

Mikuláš Moyzes (1872-1944): Sláčikové kvarteto č. 4 G dur

1. Allegro giusto
2. Larghetto, molto tranquillo
3. Menuetto
4. Rondo. Allegro con anima

Alexander Albrecht (1885-1958): Vianočné kvarteto

1. Do mesta Betlehema
2. Aký je to svit
3. Tichá noc
4. Opäť sú tu Vianoce

Ilja Zeljenka: Musica Slovaca

Antonio Vivaldi (1678-1741), benátsky barokový skladateľ a husľový virtuóz, skomponoval okolo 450 sólových koncertov, z toho asi 230 je venovaných husliam. V roku 1725 vyšla zbierka 12 koncertov „Il cimento dell´armonia e dell´inventione“ (Súboj harmónie a invencie), op. 8, z ktorých prvé štyri majú podtitul Štyri ročné obdobia. Už samotný názov zbierky prezrádza konflikt medzi kompozičným umením v medziach hudobnej konvencie (harmónia) a improvizačnými schopnosťami priamo na pódiu (invencia). V Štyroch ročných obdobiach však Vivaldi zašiel ďalej ako je improvizácia na čisto hudobné myšlienky. Do partitúry vpísal detailný program opisujúci jednotlivé ročné obdobia. Tento mimohudobný program zachytávajú talianske sonety, ktorých autorom bol pravdepodobne sám Vivaldi. Do slovenčiny ich prebásnil Viliam Turčány.

ZIMA

V snehu sa chvieť, keď vôkol nieto zrubu
a zôkol mrazne dýcha víchor hrubý,
v behu sa hriať, kým ústa ľad ti vrúbi
a od zimy ti klepoce zub k zubu,

zas hovieť si a nevstať od kozubu,
kým vonku iným dážď sa ľúbi –
či v strachu zas, že padneš do záhuby,
pomaly schádzať ľadovicu hrubú,

zas isto ísť a skĺznuť sa – a z pádu
zas lesklým ľadom hnať sa po útese
či tam, kde zrazu praská vrstva ľadu,

a cítiť z vrát, z vrát železných sa v bese
rvať severák a s bratmi zvádzať zvadu!
To zima je – čo predsa radosť nesie.

Wolfgang Amadeus Mozart (1756-1791) sa zapísal do dejín ako zázračné dieťa a geniálny skladateľ klasicizmu. Skomponoval 23 sláčikových kvartet. Medzi jeho obľúbené kompozície však patria aj 3 divertimentá, niekedy nazývané aj Salzburské symfónie,  ktoré vznikli v roku 1772 (keď mal Mozart 16 rokov). Divertimento F dur, KV 138 má 3 časti s kontrastnými tempami – rýchla, pomalá, rýchla, a jeho predchodcom je talianska operná predohra. Dielo sa vyznačuje sviežosťou a mozartovskou ľahkosťou kompozície, ktorá k nám žiari dodnes prostredníctvom jeho génia.

Mikuláš Moyzes (1872-1944) pochádzal zo Zvolenskej Slatiny. Vyštudoval hru na organe v Kláštore pod Znievom a v Budapešti na Maďarskej kráľovskej akadémii. Pôsobil ako organista, učiteľ, hudobný organizátor. Od roku 1908 až do svojej smrti pôsobil v Prešove. Komponoval, upravoval ľudové piesne, najmä z oblasti Zvolena a Šariša. Komornej tvorbe sa venoval v rokoch 1916 – 1943, jej výsledkom sú štyri sláčikové kvartetá. Sláčikové kvarteto č. 4 G dur (1943) je poslednou kompozíciou, ktorú skomponoval. Pozostáva zo štyroch častí, pričom v 1. časti cituje pieseň Zasial som žitko, nebudem ho žať. Vracia sa ku haydnovskej jednoduchosti hudobnej reči, napríklad v tretej časti cituje Menuet z jeho Londýnskej symfónie č. 104.

Alexander Albrecht (1885-1958) patril k štvorici Bratislavčanov (Schmidt, Dohnányi, Bartók, Albrecht), ktorí sa na prelome 19. a 20. storočia rozhodli zasvätiť svoj život kompozícii. Stal sa priekopníkom hudobnej moderny v domácom konzervatívnom prostredí. Komorná hudba patrila k najobľúbenejším kompozičným médiám Alexandra Albrechta. Okrem veľkého Sláčikového kvarteta D dur, ktoré skomponoval po uzavretí manželstva (1918) a venoval ho svojej manželke, skomponoval aj mnoho ďalších kompozícií pre toto zoskupenie. Vianočné kvarteto patrí k jeho neskorým opusom, vzniklo v roku 1956. Obsahuje 4 úpravy krásnych vianočných kolied vo svojom osobitnom hudobnom jazyku.

Ilja Zeljenka (1932 – 2007) patril k najvýznamnejším osobnostiam hudby druhej polovice 20. storočia. Ako samouk sa dopracoval k osobitým harmonickým a metrorytmickým riešeniam. S podnetmi Novej hudby a avantgardy sa vyrovnal celkom originálnym spôsobom. Kým v 60. rokoch spôsoboval rozruch svojimi skladbami, ktorými nadväzoval na postwebernovskú líniu, v 70. rokoch došlo k útlmu modernizmu v dôsledku obmedzujúcej normalizácie. Práve v tomto období skomponoval dielo Musica slovaca (1974) na motívy z Čičmian a Dolného Vadičova pôvodne pre sólové husle a komorný orchester. Skladba patrí k Zeljenkovým najznámejším dielam v medzinárodnom meradle. Verzia pre sláčikové kvarteto vznikla až v roku 2001.