Daniel Salontay o albume ZAOBRAZ a vystúpení v Záhorskej galérii:

Album Zaobraz je hudba inšpirovaná obrazmi Alexandra Salontaya, môjho tata, ktorý celý život maľoval a nevystavoval. Potichu, tvrdošijne, sám, bez nárokov na pozornosť udychčaného sveta…

Hudbu som zverejnil pri príležitosti veľkej výstavy celoživotného diela v Galérii Jána Koniarka v Trnave v lete 2020. Retrospektíva ukončeného diela bola zároveň neskorým komplexným debutom vtedy 83 ročného výtvarníka.

Nikto vrátane mňa netušil, čo u seba má: V 60-70. rokoch 20. storočia svojský pop – art a vizionárska grafika, diela reagujúce na revolučný duch doby v Prahe, Paríži i v nezažitom, ale tušenom svete. Jeho prvá samostatná výstava v roku 1971 dokázala odolávať cenzúre len niekoľko dní, nasledujúci pokus v roku 1976 ho odradil natoľko, že sa utiahol do tvorivého ústrania, intenzívne tvoril a navonok sa venoval pedagogickej práci. V 80. -tych rokoch ho pohltila maľba, pre ktorú si vyvinul vlastnú geometriu štvor-a-viac rozmernosti, geniálnu redukciu nadrozmerných objektov do takzvaných blokdiagramov, alebo rurálny valčekovací minimalizmus. V 90. -tych rokoch sa presťahoval na dôchodok do Zvončína pri Trnave, kúpil som mu k narodeninám bicykel Author, na ktorom sa náš autor rozbehol zo svojho ateliéru po cestách, medziach a roliach medzi Trnavou a Malými Karpatami. Vďaka veku, primerane rozostrenému zraku a čarovným cestám sa začalo nádherné abstraktno-krajinársko-mystické obdobie pastelov a akvarelov, ktorých mäkkosť a farebnosť ma tak uchvátila, že som si ich začal fotiť s myšlienkou na vytvorenie hudby k nim. Bola to ale hlavne zámienka vidieť obrazy, zdokumentovať ich fotograficky a odviesť tata od zámeru urobiť na sklonku života na záhrade veľkú vatru z nezverejneného diela, ktoré obsahuje do 2000 prác. Druhý, ešte bláznivejší, variant bol zakonzervovať to v cínovej rakve pre budúce civilzácie. Tomu sme sa – našťastie – tiež vyhli.

Z návštev u tata vznikla táto hudba a zároveň akési autorovo sebaprijatie, pohľad zhora a zmierenie sa s dielom ukončeným a uzavretým ako zásielka z jedného času do iného času. Niektoré veci si vyžadujú svoj čas a nedajú sa urýchliť. Keď som dokončoval hudbu,  Galéria Jána Koniarka v Trnave prejavila záujem o doplnenie zbierky o nejaký tatov obraz v rámci mapovania regionálnych umelcov. Priatelia z galérie tak objavili výtvarný poklad a zároveň kunsthistoricky vzácny fenomén rozsiahleho, uzavretého a nezverejneného celoživotného diela. Z akvizície vybraného obrazu, ktorý sa volá Zásielka sa zrodila myšlienka rovnomennej výstavy ktorá je zároveň debutom aj súbornou retrospektívou.

Pri tvorbe hudby som neilustroval konkrétne obrazy alebo témy, skôr ma fascinovalo tatove umenie skratky, redukcie, využitie repetitívnych minimalistických techník, hranie sa s geometriou a farbou. Podobne ako vznikali obrazy, aj táto hudba vznikla v tichu a osamote, častokrát len jedna znejúca gitara a na nej veľa prázdnych strún.

Album Zaobraz link: https://www.slnkorecords.sk/daniel-salontay-dlhe-diely/zaobraz

Premiérové sólové vystúpenie s hudbou Zaobraz v Záhorskej galérii Jána Mudrocha bude vychádzať z hudby albumu ZAOBRAZ. Pokúsim sa oživiť tvorivý moment očarenia rozmanitosťou, rozsahom obrazovej kolekcie, a neinvazívnym rukopisom tata-výtvarníka. Preto bude vystúpenie poňaté ako ambietná hudba pre členitý priestor Záhorskej galérie a ľudí v ňom, reagujúc na génius loci a pôsobenie obrazov. Hudba pre výstavu.

Tvorbu hudby podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

V Bratislave 3.5.2021

Daniel Salontay