Okrúhle tridsaťročné jubileum je príležitosťou k stručnej bilancii jej doterajšej činnosti. Prezentuje okolo 120 diel od vyše 50 umelcov najrôznejšie spätých so Záhorím v oblasti maliarstva, sochárstva, intermediálneho umenia, kresby, grafiky a odborov užitého umenia v oblasti keramiky, textilu, nábytkového a grafického dizajnu, pričom je zastúpená aj architektúra a umelecká fotografia. Výstavu charakterizuje široký diapazón výtvarných postupov autorov, počnúc od menej zastúpených realistickejších názorov, cez mnohotvárne znakové a intermediálne vyjadrenia až po abstraktnejšie fantazijné tvorivé prístupy.

Záhorská galéria Jána Mudrocha sídli v neskorobarokovom kaštieli Machatka, ktorý údajne projektoval viedenský architekt F. A. Hillebrandt v roku 1760. Po odbornej príprave galérie autorom týchto riadkov v Záhorskom múzeu v Skalici v rokoch 1976 – 1984 a adaptácii kaštieľa v rokoch 1978 – 1984 bola galéria zriadená 1. decembra a slávnostne otvorená 14. decembra 1984 úvodnou výstavou s názvom Umelci Záhoria. Za tridsaťpäť rokov svojej činnosti galéria rozvinula široké aktivity. V predchádzajúcom období normalizácie usporiadala viacero výstav umelcov, ktorí stáli v opozícii voči vtedajšiemu oficiálnemu umeniu, a ktorí boli po nežnej revolúcii v galérii postupne rehabilitovaní: sochárska škola Jozefa Kostku s Jozefom Jankovičom, Jurajom Melišom, Vladimírom Kompánkom, ďalej výstava Rudolfa Uhra, Vladimíra Vašíčka, H. Mokrohajského, Karola Molnára, spoločná výstava vtedy mladých umelcov Stana a Simony Bubánovcov, Ivana Csudaia, Jozefa Šramku, Laca Terena a ďalších.
V zbierkotvornej činnosti vlastní galéria 3 238 diel, z toho z oblasti maliarstva 632, sochárstva 140, kresby 1939, grafiky 285, užitého umenia 237 a fotografie 5 diel, najmä umelcov spätých so Záhorím. Z oblasti starostlivosti o zbierky bolo reštaurovaných spolu 41. diel. V expozičnej činnosti galéria metodicky spravuje Galériu Júliusa Koreszku, a to v Záhorskom múzeu v Skalici – zostavenú z jej zbierok.
Vo výstavnej činnosti galéria usporiadala 930 výstav, z toho v budove 213 a mimo galérie 717 výstav, najmä v kmeňovom cykle Umelci Záhoria. Okrem svojho regionálneho poslania galéria vo svojej odbornej špecializácii usporiadala od roku 1992 celoslovenské trienále poslucháčov výtvarných škôl Talenty, doposiaľ desať ročníkov. Z hľadiska pohraničnej lokality je prirodzene jej druhou špecializáciou spracovanie a prezentácia blízkeho moravského, resp. českého výtvarného umenia, najmä v spolupráci s partnerskou Galériou výtvarného umenia v Hodoníne, ako aj so slovenskými umelcami – emigrantmi po roku 1968 v susednom Rakúsku. Galéria organizovala aj výtvarné sympóziá: v roku 2001 sochárske v Gajaroch, následne v roku 2006 v Smrdákoch, potom v roku 2008 maliarske v Holíči, maliarskosochárske v Skalici a v rokoch 2009 a 2014 opäť sochárske v Senici.
V rámci edičnej činnosti galéria vydala deväť monografií: M. Tillner, Ľ. Hološka, B. Bača, J. Náhlik, M. Balgavý st., M. Komáček, V. Suchánek, H. Bezáková, O. Bartošíková a takmer šesťdesiat publikácií v dlhodobom cykle Umelci Záhoria, sedem publikácií v cykle Spoločné výstavy umelcov Záhoria a sedem zborníkov v cykle Ars Transmontanae Umenie Záhoria. V publikačnej činnosti uverejnila mnoho článkov a štúdií, pričom v metodickej činnosti usporiadala kurátorsky 381 výstav neprofesionálneho výtvarného umenia a 56 výstav detského výtvarného prejavu.

PhDr. Štefan Zajíček