Maliarske dielo krajinára Júliusa Koreszku tvorí síce nehlučnú, ale trvalú súčasť slovenského dejepisu umenia 1. polovice 20. stor. V podstatnej miere je motivicky fixované na skalický región, ktorý umelec v harmonickom súzvuku realistických senzuálnych východísk, citových interpretačných väzieb a klasickej maliarskej reči prebásnil do autentickej poetickej podoby. Vo výtvarnom pretlmočení lokálnej krajiny vyzdvihol zdržanlivú postimpresionistickú tradíciu podopretú silnými impresívnymi prvkami a dekoratívnou, plošnou koloristickou kultúrou. Figúru z obrazu od začiatku vylúčil, resp. delimitoval ju do ilustratívnej – okrajovej pozície. Počas bratislavského pobytu ho inšpirovala lyrická meditatívna podunajská krajina s drobnou figurálnou štafážou. Svoj umelecký, výsostne lyrický žánrový maliarsky program (krajina, okrajovo zátišie) Koreszka v jadre ohlásil už počas pražských štúdií. Predchádzalo mu však obdobie 1. svetovej vojny, z ktorého pochádza niekoľko náčrtníkov ceruzkových kresieb s civilnejšími scénami z vojenského života. I napriek vonkajším okolnostiam či nepriazni doby však lyrický žánrový program rešpektoval počas celého tvorivého obdobia.

.