ZGJM.sk › Výstavy › Archív výstav › 2024 › Erika Szőke: Magia Naturalis

Erika Szőke: Magia Naturalis

Autorka, titul výstavy: Erika Szőke: Magia Naturalis
Miesto konania: Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici, Sadová 619/3
Kurátorka: Klaudia Kosziba
Otvorenie výstavy: 4.10. (piatok) 2024 o 17.00
Hudobný hosť: Michal Čas – akordeón
Trvanie výstavy: 4.10.(piatok) 2024 – 17.11.(nedeľa) 2024

Komentovaná prehliadka výstavy
8.11.2024 (Pia) o 17.00
Pozývame Vás na prehliadku výstavy Erika Szőke: Magia Naturalis. Výstavou Vás prevedie autorka a kurátorka.

O výstave

Magia naturalis Eriky Szőke je antológiou jedinečných prístupov ku fotografii a videu, ktorá kombinuje známe fotografické techniky ako napr. Kirlianovu fotografiu, ktorá vzniká pomocou vysokého napätia s autorskými experimentmi, antotípie vytvára pomocou svetlocitlivej kurkumy alebo pri autorskej tlači využíva pôdu, spóry húb a spirulinu (sinice). Zaužívané fotografické postupy zbavuje toxických substancií a život ohrozujúcich látok a pre pohyb a zmenu vo svojich videách často používa prirodzené vlastnosti materiálov a inšpiratívne schopnosti jednobunkových organizmov.

Udržateľnosť sveta, ktorý poznáme je aj v podobe jej miznúcich obrazov povýšená na najdôležitejší záujem jej aktuálnej umeleckej tvorby a pripomína nám, že všetci môžeme porozumieť aspoň na inštinktívnej úrovni znameniam, ktoré sú vtlačené do prítomného života.

Erika Szőke (1977, Šurany)

Je slovenská fotografka maďarskej národnosti. Študovala v ateliéri Karola Barona na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V jej dielach rezonujú otázky vzťahu človeka, prírody a environmentu prejavujúce sa na ekologických prístupoch a postupoch tvorby, v ktorej prepája vizuálne umenie s vedeckými objavmi a vynálezmi. Prostredníctvom svojich diel zachytáva rôzne stopy, odtlačky a „fosílie“ minulosti, a tiež pripomienky osobnej, rodinnej i historickej pamäti. Vykresľuje nimi akúsi poetiku prchavosti, so snahou uchopiť vnímaný moment i reflexiu samotnej pominuteľnosti. Erika Szőke sa sústreďuje práve na tento rozporuplný vzťah medzi pôvodným uvidením sveta a jeho stopou v podobe fotografie, medzi vzhľadom analógového a digitálneho obrazu a vtlačením tejto stopy do často protirečivého materiálu. Neúnavne experimentuje s technologickými možnosťami fotografovania, často volí prístup a teda aj aparát podľa výsledku, aký chce docieliť a často pracuje aj takpovediac proti jeho vôli, aby dosiahla napríklad zmenu atmosféry alebo inú asociačnú kvalitu.

Žije a tvorí vo Veľkom Kýre. Pravidelne vystavuje na Slovensku i v zahraničí.

Vybrané samostatné výstavy:

2024 Neživý život (spolu s Klaudia Kosziba), At Home Gallery, Šamorín

2023 Projekt -1, Galéria Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

2023 Laniakea, Pálffyovský kaštieľ Malacky

2022 IN VIVO, Mestská galéria v Rimavskej Sobote

2022 Blednúca zem (spolu s Csilla Nagy), At Home Gallery, Šamorín

2021 Aire Libre, online výstava Galéria Jula Bindera, Banská Štiavnica

2021 14. ročnik medzinárodného fotografického festivalu, Levice

2020 Speculum Mundi, Galéria MEDIUM, Bratislava

2016 Terítsd ki a lepedőt!, Magma Contemporary Medium, Sfântu Gheorghe (RO);

2016 Nastavte si hodiny!, SNM – Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, Bratislava;

2014 Metamorfóza, Pál Art Gallery, Miercurea Ciuc (RO); 2011 Fotosyntéza, Kortárs Magyar Galéria,

Dunajská Streda

Vybrané kolektívne výstavy:

2024 Ostŕí vejce, Galéria mesta Blanska

2023 IN SITU, Schemnitz gallery, Banská Štiavnica

2022 Festival Dom – Záhrada, Bratislava

2018 Diversita, Centro Arte Lupier, Gardone Val Trompia,(I)

2018 REVITART, Výstava Artcolony Cered, Instituto Balassi – Accademia d ́Ungheria in Roma

2018 Belső Narratívák – MAMŰ, Budapest

2017 Inner Connections; Kunst & Håndværk, Odense (DK)

2017 Remember What We Forgot ; Vejle Kunstforening, Møllen (DK)

2017 25 év Symposion, Műcsarnok, Budapešť

2017 Art Vienna – International Art Fair (Kun Kelemen Fine Arts, Bratislava)

2016 4th Graphic Art Biennial of Szeklerland, Sfântu Gheorghe (RO)

2015 Apró dolgok Istene / Boh maličkostí, Latarka, Budapešť

Ceny:

2015 cena asociácie vo fotosúťaži A/SYMMETRICAL, PH21 Gallery, Budapešť

2014 hlavná cena 3th Graphic Art Biennial of Szeklerland, (RO);

2014 2. miesto vo fotosúťaži Generácie spolu, Mai Manó Ház, Budapešť

Ján Mudroch

Ján Mudroch

– narodil sa 28. marca 1909 v obci Sotina (dnes mestská časť Senice),
– bol najstarší zo siedmich súrodencov, štyroch chlapcov a troch dievčat,
– otec Pavol Mudroch bol pôvodne kožušník a z najstaršieho syna chcel mať úradníka,
– prvé zoznámenie sa s výtvarným umením absolvoval v roku 1926 v súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého v Bratislave,
– v rokoch 1930 – 1931 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe na vlastné náklady, bez finančnej podpory rodičov, u profesora Arnošta Hofbauera,
– v rokoch 1931 – 1937 študoval na Akadémii výtvarných umení u profesora Willyho Nowaka,
– v roku 1932 sa oženil s Helenou Hajdušíkovou,
– po skončení štúdií v Prahe sa vrátil na Slovensko do Šurian, kde sa medzičasom presťahovala jeho rodina a pedagogicky tam pôsobila i jeho manželka,
– po okupácii Šurian v roku 1938 natrvalo zakotvil v Bratislave, kde pedagogicky pôsobil na rôznych umeleckých školách,
– 1938 – pôsobenie v Bratislave na Škole umeleckých remesiel
– v roku 1939 začal pedagogicky pôsobiť na novoutvorenom Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej; o dva roky neskôr (1941) však pre svoj pokrokový a protifašistický postoj musel post opustiť. Na protest s ním odišli zo školy študenti – neskôr významní maliari – O. Dubay, V. Chmel, E. Semian, J. Šturdík, J. Novák.
– v roku 1945, na konci vojny počas prechodu frontu, sa usídlil v Senici, kde bolo pri bombardovaní mesta zničených niekoľko stoviek jeho obrazov,
– po skončení vojny naplno rozvinul rozsiahle spoločenské a kultúrno-organizačné aktivity: podieľal sa na založení výtvarného združenia s názvom Skupina 29. augusta (1945), organizoval výstavy, inicioval založenie odborného časopisu Kultúrny život, stal sa predsedom výtvarného spolku Umelecká beseda slovenská (1947), pripravoval založenie Slovenskej národnej galérie (1948) aj Slovenskej filharmónie (1949),
– v roku 1949 sa stal jedným zo zakladateľov novovzniknutej Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a zároveň jej prvým rektorom (1949 – 1952),
– do roku 1968 viedol Oddelenie portrétneho a kompozičného maliarstva na VŠVU v Bratislave,
– Senicu naposledy navštívil s manželkou Helenou v roku 1966, dva roky pred smrťou,
– zomrel 4. februára 1968 po krátkej chorobe v Bratislave, kde je aj pochovaný.

Ján Mudroch bol jedným z najvýraznejších predstaviteľov generácie umelcov nazývaných podľa roku narodenia – Generácia 1909. Jeho tvorbu definuje nikdy nekončiaci zápas o hľadanie novej formy, nového aktuálneho maliarskeho názoru, ktorý ťaží predovšetkým z hry farby a svetla, z princípov kolorizmu a v celkovej koncepcii z charakteristického poetického kánonu. Za svoju umeleckú tvorbu získal niekoľko ocenení, v roku 1963 titul zaslúžilý umelec a v roku 1968 bol vymenovaný za národného umelca in memoriam.