ZGJM.sk › Výstavy › Archív výstav › 2024 › Reštaurovanie cyklu obrazov od Júliusa Koreszku

Reštaurovanie cyklu obrazov od Júliusa Koreszku

Výstava série zreštaurovaných obrazov – olejomalieb od Júliusa Koreszku.

Názov projektu: Reštaurovanie cyklu obrazov od Júliusa Koreszku
Miesto konania: Foyer Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici, Sadová 619/3
Koncepcia: Roman Popelár
Otvorenie výstavy: 24.11. (piatok) 2023 o 17.00
Trvanie výstavy: 24.11. (piatok) 2023 – 21.01. (nedeľa) 2024

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond je hlavným partnerom projektu.

O výstave

Na jar v roku 2021 sa skončila po 30. rokoch v Záhorskom múzeu v Skalici výstava výberu z tvorby Júliusa Koreszku pod názvom Galéria J. Koreszku, ktorej kurátorkou bola Mgr. Božena Juríčková zo Záhorskej galérie v Senici. Vysunutá expozícia bola jedinou stálou, ktorou sa po väčšinu svojej existencie mohla Záhorská galéria pýšiť. Tvorilo ju viac ako 30 obrazov tohto významného regionálneho umelca. Po vrátení diel do našich depozitárov si väčšina z nich vyžadovala reštaurátorský zásah. Či už povrchové očistenie maľby, opravu rámu, alebo – v niekoľkých prípadoch – tmelenie prasklín. Reštaurovanie vrátených, avšak aj doposiaľ nevystavených obrazov zo zbierok galérie sme rozdelili do troch fáz. Podľa pokynov Fondu na podporu umenia sme vybrali vážnejšie i málo poškodené diela a reštaurovanie sme rozdelili do troch etáp. Z prvou ukončenou, ktorú tvoria rôzne žánrové motívy (hlavne krajinomaľba a zátišie), sa teraz môžete v galérii oboznámiť. Nakoľko 1. decembra uplynie 65. rokov od smrti umelca, po Jánovi Mudrochovi ide o ďalšieho autora, ktorého nedožité jubileum si tento rok symbolicky pripomíname. Výstavou sa tak zavŕši rok jubilantov v Záhorskej galerii.

Roman Popelár

Život Júliusa Koreszku

Maliar Július Koreszka sa narodil 24. februára 1895 v obci Dojč neďaleko Senice v rodine malého roľníka. Gymnaziálne štúdium začal v Bratislave, ukončil ho však v Skalici, kde sa rodičia medzičasom presťahovali. V roku 1914 začal študovať na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, ale o pár mesiacov odišiel na front. Ako priamy účastník 1. svetovej vojny sa stal svedkom udalostí, ktoré ho poznačili na celý život. Ďalšie výtvarné štúdium absolvoval až na pražskej Akadémii u profesora Maximiliána Pirnera v rokoch 1919 – 1924. Po odchode z Prahy sa usadil v Bratislave, kde žil do roku 1936, kedy sa po smrti svojej prvej manželky presťahoval k rodičom do Skalice. Tu, v milovanom meste, v ústraní a skromnosti, strávil potom vyše dvadsať rokov až do svojej smrti 1. decembra 1958.

Dielo Júliusa Koreszku

Maliarske dielo krajinára Júliusa Koreszku tvorí síce nehlučnú, ale trvalú súčasť slovenského dejepisu umenia 1. polovice 20. stor. V podstatnej miere je motivicky fixované na skalický región, ktorý umelec v harmonickom súzvuku realistických senzuálnych východísk, citových interpretačných väzieb a klasickej maliarskej reči prebásnil do autentickej poetickej podoby. Vo výtvarnom pretlmočení lokálnej krajiny vyzdvihol zdržanlivú post-impresionistickú tradíciu podopretú silnými impresívnymi prvkami a dekoratívnou, plošnou koloristickou kultúrou. Figúru z obrazu od začiatku vylúčil, resp. delimitoval ju do ilustratívnej – okrajovej pozície. Počas bratislavského pobytu ho inšpirovala lyrická meditatívna podunajská krajina s drobnou figurálnou štafážou. Svoj umelecký, výsostne lyrický žánrový maliarsky program (krajina, okrajovo zátišie) Koreszka v jadre ohlásil už počas pražských štúdií. Predchádzalo mu však obdobie 1. svetovej vojny, z ktorého pochádza niekoľko náčrtníkov ceruzkových kresieb s civilnejšími scénami z vojenského života. I napriek vonkajším okolnostiam či nepriazni doby však lyrický žánrový program rešpektoval počas celého tvorivého obdobia.

Božena Juríčková

Ján Mudroch

Ján Mudroch

– narodil sa 28. marca 1909 v obci Sotina (dnes mestská časť Senice),
– bol najstarší zo siedmich súrodencov, štyroch chlapcov a troch dievčat,
– otec Pavol Mudroch bol pôvodne kožušník a z najstaršieho syna chcel mať úradníka,
– prvé zoznámenie sa s výtvarným umením absolvoval v roku 1926 v súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého v Bratislave,
– v rokoch 1930 – 1931 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe na vlastné náklady, bez finančnej podpory rodičov, u profesora Arnošta Hofbauera,
– v rokoch 1931 – 1937 študoval na Akadémii výtvarných umení u profesora Willyho Nowaka,
– v roku 1932 sa oženil s Helenou Hajdušíkovou,
– po skončení štúdií v Prahe sa vrátil na Slovensko do Šurian, kde sa medzičasom presťahovala jeho rodina a pedagogicky tam pôsobila i jeho manželka,
– po okupácii Šurian v roku 1938 natrvalo zakotvil v Bratislave, kde pedagogicky pôsobil na rôznych umeleckých školách,
– 1938 – pôsobenie v Bratislave na Škole umeleckých remesiel
– v roku 1939 začal pedagogicky pôsobiť na novoutvorenom Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej; o dva roky neskôr (1941) však pre svoj pokrokový a protifašistický postoj musel post opustiť. Na protest s ním odišli zo školy študenti – neskôr významní maliari – O. Dubay, V. Chmel, E. Semian, J. Šturdík, J. Novák.
– v roku 1945, na konci vojny počas prechodu frontu, sa usídlil v Senici, kde bolo pri bombardovaní mesta zničených niekoľko stoviek jeho obrazov,
– po skončení vojny naplno rozvinul rozsiahle spoločenské a kultúrno-organizačné aktivity: podieľal sa na založení výtvarného združenia s názvom Skupina 29. augusta (1945), organizoval výstavy, inicioval založenie odborného časopisu Kultúrny život, stal sa predsedom výtvarného spolku Umelecká beseda slovenská (1947), pripravoval založenie Slovenskej národnej galérie (1948) aj Slovenskej filharmónie (1949),
– v roku 1949 sa stal jedným zo zakladateľov novovzniknutej Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a zároveň jej prvým rektorom (1949 – 1952),
– do roku 1968 viedol Oddelenie portrétneho a kompozičného maliarstva na VŠVU v Bratislave,
– Senicu naposledy navštívil s manželkou Helenou v roku 1966, dva roky pred smrťou,
– zomrel 4. februára 1968 po krátkej chorobe v Bratislave, kde je aj pochovaný.

Ján Mudroch bol jedným z najvýraznejších predstaviteľov generácie umelcov nazývaných podľa roku narodenia – Generácia 1909. Jeho tvorbu definuje nikdy nekončiaci zápas o hľadanie novej formy, nového aktuálneho maliarskeho názoru, ktorý ťaží predovšetkým z hry farby a svetla, z princípov kolorizmu a v celkovej koncepcii z charakteristického poetického kánonu. Za svoju umeleckú tvorbu získal niekoľko ocenení, v roku 1963 titul zaslúžilý umelec a v roku 1968 bol vymenovaný za národného umelca in memoriam.